Dnes v pravidelnej rubrike „Predstavujeme hráčov HK91 Senica“ pokračujeme v rozhovore s kapitánom mužstva dorastu a tým je Miroslav Kollár (20.3.1997). Aj keď nefiguruje medzi lídrov štatistík je pre mužstvo nepostrádateľným článkom. Odvedie v zápasoch mnoho neviditeľnej práce na ľade. Je vzorom odhodľania a bojovnosti v hre.
Tak trochu typicky sa pristavím pri začiatkoch tvojej kariére hokejistu. Máš dobré športové predispozície v rodine. Veď tvoj otec patril k najlepším futbalistom v Senici a to hlavne v žiakoch a dorasteneckom veku. Jeho konštruktívna hra robila mnohým obranám po Slovensku veľké problémy. A aj tvoj dedo bol futbalistom v senickom drese na poste brankára. Dá sa pri takejto konštalácií hviezd vôbec dostať k hokeju ako konkurenta v podobe futbalu. Netlačili ťa prilíš rodičia samozrejme do futbalu.
Nie vôbec ma nikto nikam netlačil a ani do nejakého iného kontrétneho športu. Vždy som sa rozhodoval sám a vybral som si z vlastnej vôle hokej.
Ono dosť často rozhodujú o tom kam sa pohneme relatívne maličkosti a stačí určitý impulz. V akom veku prišiel ten okamih u teba.
Začal som hrať hokej už v troch rokoch. Raz prišiel do škôlky tréner p.Plott a hovoril, že potrebuje do mužstva nových hráčov. A tak som prišiel s rodičmi ráno na prvý tréning a odvtedy tam som.
Dá sa asi povedať, že vtedy bola väčšia hráčska základňa a určite v tvojom veku tam muselo byť veľa hráčov okrem teba.
Bolo nás tam vtedy skutočne dosť . Boli sme rozdelení do piatich skupín a venovalo sa nám veľa trénerov. Ako však čas išiel sa tí hráči akosi rozpŕchli mimo klub a aj do Skalice niektorí z nich odišli.
Veľa klubov bojuje z úbytkom hráčov a aj náš klub s týmto faktorom bojuje. V čom si myslíš, že to je. Hlavne prechodu do dorastu zo žiackych kategórií sa to veľa prejavuje. Je tam príliš veľká obava z toho, že sa tam hrá viac do tela a je tam z tvojho pohľadu o toľko tvrdšia hra.
Mnoho hráčov to nechalo hlavne z časových dôvodov alebo aj kvôli škole. Ja si nemyslím, že by sa v 1.liga dorastu hralo nejako tvrdšie ako u žiakov. Len málo súperov má fyzicky vyspelejších hráčov a to je skôr veľmi ojedinelé nejaké tvrdšie kontakty.
Máš skúsenosti aj z pôsobenia v extralige dorastu a môžeš porovnávať tieto súťaže z hľadiska výkonnosti. Niekedy sa 1.liga príliš podceňuje, že má o veľa slabšiu úroveň.
Ja si myslím, že nejaký zásadný rozdiel v tom nie je. Je to o zvyku a dá sa povedať, že po pár zápasoch sa hráč prispôsobí podmienkam alebo súperom v mužstve. Hráči z extraligy majú podobnú úroveň ako tí z prvej ligy.
Je nepochybné, že máš v mužstve dôležitú funkciu a tráviš na ľade skutočne dlhý čas. Hráš v podstate naviac aj oslabenia a aj presilovky. A ako stredný útočník si dôležitý článok všetkého dôležitého čo sa na ľade udeje. Necítiš na seba v zápase príliš veľký tlak alebo únavu v zápase.
Už som si na svoju úlohu v mužstve zvykol a je to pre mňa už také prirodzené. Mrzí ma, že dávame tento rok tak málo gólov a to je pre mužstvo také ubíjajúce.
Nikdy si nepatril medzi hráčov, ktorí mali nejaké top štatistiky v kanadskom bodovaní. A skôr pre mužstvo robíš takpovediac „čiernu prácu“. Stačí ti to byť v tieni tých najlepších strelcov v mužstve. Aj keď strielaš na bránu často tak aj tak je cítiť, že nie si strelcom.
Mňa to samozrejme štve, že nedávam góly a šancí mám dosť. Keď ich zahodím ja alebo niekto iní tak nás to svojím spôsobom demoralizuje celé mužstvo.Ja som bol predtým obranca a vždy som šance skôr pripravoval a to mi zostalo.
Treba zdôrazniť,že nemáte túto sezónu príliš široký káder. V mužstve je veľa mladých hráčov (deviatakov) a je určite zaväzujúce byť pre nich akýmsi vzorom od koho by sa mali učiť. Ako vlastne zapadli do mužstva nováčikovia-mladíci v doraste.
Snažia sa ako sa dá a nič iné ani nezostáva. Starších hráčov je málo a mladí dostávajú veľa priestoru. Učia sa aj na chybách a v budúcnosti to bude na nich.
Aj vzhľadom k veku mužstva nebolo príliš možné mať príliš veľké očakávania z tejto sezóny.Si s prebiehajúcou sezónou spokojný aj čo sa týka umiestnenia v tabuľke. Určite by ste mohli nabrané skúsenosti zúročiť v budúcej sezóne viac.
Je to tak a tento rok berieme ako prípravu na budúcu sezónu, kde by sme mohli dosiahnuť lepšie výsledky so skúsenosťami čo sme už pozbierali.
Dosť často v zápase vyhrávate aj na počet striel, ale aj tak sa výsledný efekt sa stráca v nevyužitých príležitostiach.
Podceňujeme prístup k streleckým pokusom a to či v tréningu alebo zápase. Chýbajú nám v mužstve nejakí stabilní strelci, ktorí by potiahli v rozhodujúcich chviľach.
Akú školu vlastne navštevuješ popri tvojom pôsobení pri hokeji. Máš vôbec čas na niečo iné okrem školy a hokeja.
Navštevujem 2.ročník Obchodnej Akadémie v Senici. Na nejaké iné záujmy okrem hokeja mi už nezostáva čas.
Sleduješ celkom iste aj svoje hokejové vzory. Komu by si sa chcel hokejovo priblížiť.
V Senici sa mi najviac pozdáva hra Ľubomíra Vaškoviča a v globálnom meradle je to Pavel Dacjuk ten dáva aj veľa gólov.
Čo sa týka tvojích plánov do budúcnosti. Chcel by si sa stať hokejovým profesionálom.
Keby som mal v budúcnosti nejakú príležitosť, tak by som sa chcel živiť hokejom.
Veľa šťastia a vďaka za rozhovor
22.1.2014 – Senica
autor rozhovoru : Jaroslav Šustek