Na tomto mieste uverejňujeme rozhovory s hráčmi HK91 Senica.  Keď som túto rubriku v roku 2012 prvý krát vytvoril, tak som mal na mysli dať priestor hráčom alebo členom klubu, ktorí sa svojou výkonnosťou zapísali nezmazateľne do predchádzajúcich rokov senického hokeja alebo nášho klubu HK91 SENICA.  Ich rad sa za tie roky utešene rozrástol, ale myslím že aj keď sa nedostalo na úplne všetkých čo som chcel. Čas mi však dal celkom za pravdu a ukázalo sa, že som nemal úplne zlú ruku pri ich výbere.

Tu je  zoznam členov a rozhovory s nimi sú uverejnené od najnovšieho a môžete si ich prečítať nižšie a na ďalších podstranách.  Boli uverejnené na predchádzajúcej webovej  stránke nášho klubu.

Martin Krumpál,    Mgr. Lukáš  Hlavenka,   Martin  Gergel,  Branislav  Kotvan,  Miroslav Kollár,  Adam Chrenka,  Adam  Pavelka,   Pavol   Pavešic,    Adam  Baran,     Ivan  Černý,   Rastislav  Vereš,    Angelika  Zálešáková,   Pavel   Krajčovič,    Lukáš   Konečný,   Šimon  Szalva,   Ondrej  Šišolák

 

AKÉ JE BYŤ TRÉNEROM A  RIADITEĽOM MLÁDEŽNICKÉHO HOKEJA V  SENICI ?

Aj dnes sa pokúsime byť bližšie hokejistom zo Senice a tak ako určité pokračovanie našej pravidelnej rubriky „Predstavujeme hráčov a členov HK91 SENICA“ dáme dnes slovo a priestor tomu najpovolanejšiemu v  klube HK91 SENICA. Mnohí ľudia v  SENICI možno ani nevedia ak príliš po tom nepátrajú a berú na vedomie len existenciu hokeja dospelých t.j. Dukly Senica a neriešia mládežnícke kategórie. A tak ako pripomenutie, že hokejová mládež v Senici je tu a funguje aj keď sa borí s mnohými problémami stále sa jej darí produkovať kvalitných hráčov. Mnohí z hráčov sú dokonca v dobrých ligách, súťažiach a pôsobia aj v reprezentačných výberoch. Na margo predchádzajúcich riadkov sme teda požiadali o rozhovor Mgr. Lukáša Hlavenku.   

Ste pomerne mladý tréner (36) a tiež ste hrával v Senici, ale určite by mnohých zaujímalo ako ste sa dostal k hokeju ?

Pochádzam zo Šaštína a k  hokeju ma priviedol otec. Hokej som začal hrať v Senici v  mladších žiakoch a  potom som hral v starších žiakoch a  doraste v Skalici. V dobe štúdií som hrával za dorast a  juniorku v  Nitre. Mal som problémy s  kolenami a tak som musel v  juniorke viac menej skončiť hráčsku kariéru už veľmi skoro.

Od hráča k  samotnému trénovaniu býva dosť zložitá cesta a veľa hráčov odmieta sa vydať na túto strastiplnú a zodpovednú cestu. Kde sa zrodila u Vás myšlienka dať sa na dráhu trénera ?

Po ukončení hráčskej kariéry som chcel zostať pri hokeji a tak som začal študovať Fakultu telesnej výchovy a športu so zameraním na ľadový hokej, trénerstvo. Po ukončení štúdia som začínal v Senici, kde som trénoval športové hokejové triedy starších žiakov. Potom som trénoval v Skalici dorast, kde sme vyhrali pod mojím vedením extraligu v roku 2006/2007. Svoju trénerskú dráhu som pokračoval ďalej aj u dorastu v Senici to bola sezóna 2010/2011 vtedy sme hrali 1.ligu a hneď v tej prvej sezóne sme postúpili do extraligy dorastu. Odvtedy som trénerom v Senici až do dnešných dní.

Tréningovými metódami sa dá dosiahnuť, aby sa fyzická kondícia hráča posúvala k lepším výkonom. Všetci tréneri používate rovnaké vedomosti a v podstate máte schválené smernice na tréningový proces zo SZĽH. Aj tak však sú značné rozdiely medzi dobrým a zlým trénerom. Tobôž, keď treba sledovať všetky nové trendy a nedá sa vychádzať zo starých metodík. 

Jedna vec je teoretické vzdelanie čo naštuduje každý tréner z kníh, ale aj tak musíte prispôsobiť svoj tréningový proces podľa toho aký máte hráčsky materiál. To čo platilo a bolo účinné minulý rok už túto sezónu nemusí fungovať. Tréningový proces musí byť ušitý na mieru pohybových schopností chlapcov.

V samej podstate ste aj z hokejového zväzu kontrolovaní a musíte dodržiavať určité osnovy tréningovej práce. Tréningové jednotky vychádzajú zo zabehaných pravidiel, ktoré sa rokmi osvedčili. Nie je to skôr na škodu hokejovému rozvoju a kreativite pri trénovaní.

Máme danú len základnú osnovu, kde je určené koľko mužstvo má byť na ľade, suchu alebo v posilňovni. Sú doporučené objemy pre jednotlivé činnosti. Náplň práce si však určujeme sami, či už intenzitu alebo opakovanie podľa potrieb a počtu hráčov na ľade. Treba sledovať moderný hokej a  trendy vo svete, lebo čo platilo pred 10 rokmi dnes už neplatí.  

V čom sa pozná skutočná kvalita trénera ?

Veľmi ťažko sa dá na to odpovedať. Dobrého trénera nemusia zdobiť ani oslnivé výsledky a môže mať dosť často len šťastie na dobrých hráčov v mužstve. Dôležitým faktorom je aj to, či ste trénerom u dospelých alebo u mládeže. U dospelých sa viac kladie dôraz na výsledky a zatiaľ čo u mládeže sa dá pracovať konceptnejšie a s dlhším horizontom práce. Myslím si, že vždy záleží od osobnosti a prístupu k hráčom. Páčila sa mi práca nebohého Ivana Hlinku, ktorý si vedel nájsť cestu k hráčom a mal veľký rešpekt v hokejovom hnutí.

Každý tréner má svoje priority a na čo predovšetkým kladiete dôraz pri svojej vlastne pedagogickej práci. Zvlášť, keď máte v mužstve chlapcov v tzv. „pubertálnom“ období. Tu sa vytvárajú ich životné ciele a tak je mimoriadne dôležité na nich správne vplývať.

Hlavnú úlohu pri tomto hrá sila kolektívu aký máte v šatni. Musíte byť v určitých chvíľach aj kamarát, ale má to svoju mieru a sú chvíle, keď treba zvýšiť hlas. To sa týka hlavne pri dodržaní disciplíny, dochádzky na tréningy alebo úloh v samotnom zápase.

Okrem trénovania tretí rok pôsobíte aj na funkcionárskom poli v úlohe riaditeľa klubu a s tým sú spojené ďalšie úlohy. Senica je pomerne malé mesto v republikovom hokejovej mape a jej hráčske základňa nemôže byť nikdy príliš veľká. Naviac je tu skutočne veľká „futbalová“ konkurencia, ktorá prilákala podmienkami veľa detí hlavne k futbalu. Ako vnímate toto skutočné silné konkurenčné prostredie a sú tu aj ďalšie športy. Je ťažké v dnešnom čase dostať deti k hokeju a darí sa Vám to k svojej spokojnosti.

Druhým rokom sa v klube ešte viac venujeme senickým škôlkam, ktoré sa pravidelne striedajú na ZŠ a  organizujeme korčuliarske kurzy už od malička. Toto všetko prebieha čisto v réžií nášho klubu. Myslím, že to má význam pre rozvoj detí. V dnešnej „počítačovej dobe“ je skutočne náročne bojovať s týmto fenoménom. Máme aj v  meste veľa športovísk, ale sú málo využívané aj kvôli pohodlnosti rodičov a detí.   

Členská základňa v našom klube je teraz v nejakom počte a za posledné roky prechádza určitým vývojom. Myslíte, že prinášate dostatočný impulz pre napredovanie. Bohužiaľ nebolo ani tento rok dostatok hráčov na vytvorenie juniorského tímu. Čo má asi neblahí účinok aj na mužstvo dospelých Dukly Senica. Je do budúcna možnosť naplnenia všetkých vekových kategórií v mužstvách.

Stále bojujeme z nedostatkom hráčov a nemáme už ani športové hokejové triedy, ktoré boli v minulosti hráčskou základňou. Ak by sa podarilo zväčšiť objem hráčov, znovu by sme tieto triedy obnovili. Dobre naštartovanú máme „Predprípravku“ a „Prípravku 3-4. ročník“ tam hráme Orange Mini-Ligu. Na základe vypracovania projektu dostávame dotáciu na hokejový výstroj od mesta SENICA a snažíme sa pomôcť rodičom tým, že požičiame deťom výstroj. A v skúšobnej dobe troch mesiacov nemusia platiť členské poplatky. Čo sa týka juniorky, tá už v budúcom roku bude ročníkovo dostatočne zastúpená a  tak bude v  budúcom ročníku štartovať v  1.lige.

Nie je možné obísť ani ekonomickú situáciu v klube a určite sa prejavuje na každodennom chode klubu. Hráči musia platiť mesačné poplatky, aby klub mohol nejako existovať. V dnešnej dobe to môže byť pre rodičov dosť stresujúce pri všetkých možných poplatkoch prispievať na hokej. Je možnosť, že by sa odbremenila táto finančná záťaž z pliec rodičov a akou formou by sa to dalo urobiť? 

Mesto Senica je najdôležitejším našim partnerom, lebo nám poskytuje bezplatne ľad na štadióne. Ďalej nám na základe vypracovaného projektu prispieva počas roka ak to schvália na zastupiteľstve na hokejovú výstroj, pomôcky alebo dopravu. Jednu tretinu našich finančných prostriedkov nám hradia rodičia. Dotácia zo SZĽH tvorí 5-10 percent a okolo 10 percent tvoria „2% z daní“ . Zostatok musíme zohnať prostredníctvom sponzorov. Touto cestou ďakujeme všetkým tým firmám čo prispievajú nášmu klubu sponzoringom na činnosť. Konkrétne to sú v tejto sezóne : Mesto SENICA, JOKO JP-s.r.o., NAD Ress, DLL servis, Rieker, MedMarko.

Máte skúsenosti či už hráčske alebo trénerské aj z  iných mužstiev. Môžete teda porovnávať podmienky pre hokej v meste . Ako si v tomto porovnaní stojí senický hokej. 

Senica vytvára ideálne podmienky pre hokej. Deti dostanú kompletnú výstroj či už novú alebo zánovnú. Máme atletickú dráhu, posilňovňu, telocvičňu, ľadovú plochu a majú zabezpečenú dopravu. Jedinou povinnosťou detí je chodiť na tréningy a zaplatiť mesačný členský poplatok výška je podľa vekovej kategórie. Najideálnejšie pre klub by bolo, ak by mesto dokázalo zabezpečiť dopravu na zápasy a prispelo by nášmu klubu do takej miery, aby nemuseli rodičia platiť poplatky alebo by platili len symbolický členský poplatok. Takýmto modelom fungujú v niektorých mestách na Slovensku. Jediná možná šanca pre hokej a nielen ten do budúcnosti je taký, že mestské samosprávy zastrešia celý šport ako celok.  

Aj pri všetkých tých problémoch čo hokej v Senici sprevádzajú sa darí klubu HK91 Senica vychovávať úspešných hokejistov, ktorí reprezentujú s dvojkrížom na hrudi Slovensko na medzinárodnej scéne. Mohli by ste menovať hráčov, ktorí robia dobré meno klubu. 

Radosť nám z  poslednej doby robí Angelika Zálešáková, ktorá prešla cez výbery dievčat kategórie U-15 , U-18 a teraz už je v A-mužstve žien Slovenska. V  širšom kádri U-18 je aj Lívia Kúbeková. Ondrej Šišolák je v U-17 a je na hosťovaní v  Sparte Praha. V kádri U-15 je Adam Pavelka a Martin Hercog. Eduard Šedivý je v A-mužstve Slovenska a tiež prešiel projektom „Orange-20“ a dnes nastupuje v drese Košíc. A tak by sa dalo pokračovať samozrejme ďalej.

Na záver dnešného rozhovoru teda musí zaznieť asi najzásadnejšia otázka do budúcnosti. Ako chcete v  Senici do budúcna pritiahnuť deti k  hokeju ?

Verím, že naša každodenná práca v klube HK91 Senica prinesie svoje ovocie. Snažíme sa o to, aby sa deti už od predškolského a  potom aj v  školskom veku bližšie zoznámili s hokejom a tým, že majú tréningy 3 krát za týždeň získajú k športovaniu a hokeju bližší vzťah. Zároveň týmto využívam tento priestor na pozvanie na našu veľkú hokejovú akciu. Hokejový klub HK91 SENICA v spolupráci so SZĽH a projektom „Deti na hokej“ poriada v nedeľu 31.1.2016. o 14.00 hod. na ZŠ v Senici veľký hokejový nábor pre deti vo veku 5-10 rokov. Ako hosť programu a  srdcia detí poteší svojou návštevou vĺčik GOOOLY známy s  hokejových prenosov. Všetky deti a ich rodičov radi v na tejto akcií uvidíme.  

26.1.2016. – Senica

Autor rozhovoru  : Jaroslav Šustek

V dnešnom dieli pravidelnej rubriky „Predstavujeme hráčov HK91 Senica“ sa budeme venovať hráčovi starších i mladších žiakov a tým je Martin Gergel (15.8.2001). Žiak osemročného gymnázia v Senici a kľúčový hráč v oboch mužstvách žiakov. Je mimoriadne skromný a jeho hra je spoľahlivá vo všetkých úlohách, ktoré od neho situácia vyžaduje. Má predpoklady stať sa veľmi dobrým hokejistom. Jeho bilancia za 4 sezóny je v 104 zápasoch (92g.+123as.) a  celkove dosiahol 215 bodov.

Dnešný rozhovor začneme viac menej očakávane otázkou na tvoje hokejové začiatky a máš ich ešte v pamäti.

K hokeju som sa po prvý raz dostal vo veku päť rokov a bolo to už dávno.

Pri dnešnej ponuke športov si mal určite viac možností pôsobiť aj v iných športoch. Viem o tebe, že si hrával aj futbal mimo sezóny, aj keď je to len v malom meradle, za TJ Prietrž. Bolo sa ťažké rozhodovať aký šport zvíťazí u teba?

Hokej ma bavil vždy najviac a ostatné športy ako futbal alebo tenis beriem len ako doplnkové športy.

Za tie sezóny čo ťa poznám mám stále pocit, že patríš k najdôležitejších hráčov v mužstve a vytváraš podmienky k tomu, aby naše mužstvo víťazilo. Aj vďaka tebe mohli tvoji spoluhráči viac gólovo vyniknúť. Väčšinou máš skôr obranné úlohy. Netúžiš po tom byť viac vidieť v zápasových štatistikách ?

Je to určite tak a viac mám na starosti obranné činnosti aj keď som v útoku. Nikdy mi nešlo o to, dávať za každú cenu góly. Mám väčšiu radosť z toho, keď tú šancu môžem vypracovať a nahrať na gól. To je pre mňa najdôležitejšie.

Tento faktor je najviac vidieť, keď hráš za mladších žiakov. Tam sa mi zdá, že by si mohol mať o polovicu viac gólov, ale radšej posunieš puk mladším hráčom a to je dosť unikátne.

Ja som zvyknutý nahrávať a mňa to baví , keď vidím voľného hráča, radšej mu to nahrám.

Patríš medzi najvyťaženejších hráčov a odohráš množstvo minút aj v oslabeniach. Hrávate dosť často aj v menšom počte. Kde berieš sily na tak zložitú úlohu v mužstve? Tento rok síce nemáš tak skvelé štatistiky ako minulý rok, ale na tvojej hre to nie príliš badať a hráš štandardne na vysokej úrovni.

Je to fakt, ale je to len jedna z vecí. Hlavné je, že sa nám darí ako mužstvu a to je podstatné. Mužstvo aj kolektívne vzťahy v ňom sú veľmi dobré a rozumieme si spolu.

Tento rok je pre teba viac špecifický v tom, že hráš spolu s mladším bratom Jurajom a vytvárate tak vzácnu bratskú spoluprácu. Je to pre teba asi aj trošku náročnejšie a musíš mu vždy podať pomocnú ruku v zápase.

Sem tam mu musím povedať, čo treba urobiť pre lepšiu úroveň jeho hry. S ním sa mi hrá veľmi dobre a len občas mu radím. Aj on veľmi dobre korčuľuje a nahrať vie tiež na úrovni.

Zdá sa mi, že máš veľmi dobre zvládnutú techniku korčuľovania a tvoj pohyb na klzisku sa mi zdá oproti väčšine hráčov až neuveriteľne nenásilný a technicky dokonalý. Ako si sa k tomu dopracoval? Je to v zápasovej praxi, tréningoch alebo účasti na kempoch?

Je to hlavne tým, že keď som začínal tak tri, štyri roky som si poriadne nacvičil tie základné cvičenia a to mi vlastne veľmi pomohlo v tom, aby som teraz tak dobre korčuľoval. Veľkú zásluhu na tom má aj pán tréner Klečko, ktorého skvelé tréningy mi tiež veľmi pomohli.

Si určite najuniverzálnejší hráč v mužstve a si schopný hrať na akomkoľvek poste. Nemáš problém hrať aj celý zápas v obrane.

Ja som zvyknutý na túto úlohu v mužstve a kde ma tréner pošle, tam hrám.

Dosť často sa stáva, že verejná mienka o hráčovi sa odvíja od toho, koľko má bodov v štatistikách a hráči, ktorí sú dôležitou súčasťou tímu zostávajú v tieni „hviezd“. Nechcel by si mať v mužstve väčší rešpekt?

Som spokojný so svojím postavením v mužstve. Sme stále dobrá partia. Minulý rok som získal veľa bodov. Najlepšie sa mi hralo s Adamom Pavelkom a hrali sme spolu celú sezónu. Veľmi dobre sa kombinuje aj s Martinom Hercogom, Braňom Kotvanom alebo Líviou Kúbekovou. Minulá sezóna bola pre nás celkom výnimočná a darilo sa nám všetkým pod vedením Jozefa Krišáka.

Podobne ako v minulom rozhovore s Braňom Kotvanom aj teba sa musím opýtať na tvoj pohľad na úroveň 2.ligy. Boli určité obavy, že to bude málo pre tak dobrých hráčov ako si ty v senickom mužstve.

Ja som si myslel, že to bude veľmi slabé. Postupom času ako tú súťaž hráme som si všimol, že aj v tejto súťaži sú kvalitní hráči. A oproti minulému roku sa už v starších žiakoch hrá dosť tvrdo a nie sme na tento spôsob hokeja ešte niekedy celkom pripravení.

Pozitívom dvoch spojených ročníkov – to je systém, ktorý sa hrá tento rok, je pre vás fakt, že môžete hrať so staršími v mužstve a čerpať od nich skúsenosti.

Už dlhšie sa naše ročníky stretávajú v zápasoch so staršími hráčmi a dáva nám to pre náš hokejový rast veľa. Nás všetkých to núti priblížiť sa ich úrovni a musíme hrať na sto percent.

Nemožno prehliadnuť ani tvoju silnú podporu v hľadisku na zápasoch. Máš celkom určite najväčšiu fanúškovskú základňu v podobe tvojej rodiny na zápasoch. Je to určite dobrý pocit pre teba ako hráča, keď ťa chodí podporovať aj viac generácií tvojej rodiny. Je to potom pre teba aj viac zaväzujúce vo výkone?

Som veľmi rád, že sa chodia všetci pozerať – rodičia alebo starí rodičia a aj vzdialenejšia rodina. Ale asi najviac mi pomáha a podporuje ma môj dedo, ktorý so mnou chodí aj na zápasy, keď hráme vonku alebo ideme na turnaj.

Sleduješ aj iné hokejové mužstvá alebo navštevuješ zápasy Dukly Senica. Od koho hľadáš inšpiráciu v hre?

Najlepšie sa pozerá v senickom drese na Martina Kalináča. Aj keď je malý, má veľmi dobrý pohyb a dobre kombinuje. Z obrancov sa najlepšie pozeralo na seničana Eda Šedivého, ale ten hrá teraz v Piešťanoch. V NHL sa mi odjakživa najviac páči hra S.Crosbyho z Pittsburghu. On je kompletný hráč vo všetkom a taktiež sa mi páči J.Toews z Chicaga. Zo slovenských hráčov by to bol Martin Réway, hrajúci v Sparte Praha, ktorý má skvelé prihrávky.

Si žiakom osemročného gymnázia v Senici a tak to máš v škole trochu náročnejšie ako na bežnej základnej škole. Máš pri hokeji dostatok času na školu a dá sa to zvládnuť?

Keď sa snažím, tak sa to dá zvládnuť v pohode. Tá škola nie je ťažšia, len učenia je viac a rýchlejšie sa tam preberá učivo. Chodia tam aj viacerí hráči z nášho mužstva a nie je tam problém.

Ešte by som sa chcel opýtať na tvoje plány do budúcnosti. Máš už predstavu, kam sa bude uberať tvoja cesta?

Je to pre mňa ťažká otázka, ale určite by som chcel s hokejom pokračovať a uvidíme, ako sa mi bude dariť v nasledujúcich sezónach.

vďaka za rohovor a veľa šťastia

25.2.2015.  – Senica

autor rozhovoru :  Jaroslav Šustek

Dnes pokračujeme v pravidelnej rubrike „Predstavujeme hráčov HK91 Senica“. Dnešným objektom rozhovoru bude žiak siedmeho ročníka Branislav Kotvan (26.7.2001). Aj pri tak mladom veku toho stihol skutočne veľa. Za štyri roky v majstrovských zápasoch žiackych súťažiach zaznamenal za HK91 Senica v 104 zápasoch 277 bodov (157 gólov a 120 asistencií)! Má značnú zásluhu na úspechoch senických mužstiev v ktorých nastupuje a tak tu dostáva priestor pre rozhovor.

Aj v dnešnom rozhovore musíme začať aktuálnym dianím v tejto sezóne. Tvoj štart do sezóny sa ti vydaril a dávaš množstvo gólov a bodov (43gólov+24asistencií). Ako to hodnotíš ty sám.

Táto sezóna je zatiaľ dobrá a  darí sa mi hlavne u mladších žiakov a tam mi veľmi pomáhajú hlavne Martin Gergel, Lívia Kúbeková a Richard Šeliga pri tých mojich góloch. Sme dobrý kolektív aj keď niekedy ti najmenší občas trochu viac vymýšľajú a neberú tie zápasy príliš vážne.

Pred sezónou bola tak trochu obava, že druhá liga bude pre naše mužstvá tak trochu málo. Máš už vlastnú skúsenosť tak sa k tomu môžeš vyjadriť.

Je to zápas od zápasu iné napríklad Petržalka a Rim.Sobota sú skutočne slabé. Ostatné mužstvá sú dosť kvalitné. Teraz naposledy, čo sme hrali s Prievidzou tá bola veľmi dobrá. Vedeli rýchlo korčuľovať vo väčšom počte. Boli sme aj oslabení o M.Gergela a tak sme nečakane doma prehrali.

Si hráčom mladších aj starších žiakov a vo výkonnosti mužstiev veľký rozdiel. Skôr panuje názor, že by si mal hrať za starších kvôli nárastu tvojej výkonnosti. Kde by si radšej nastupoval.

Radšej by som hral za starších tam je kvalitnejší a tvrdší hokej. Je jasné, že keď hrám za mladších tak tréneri odo mňa očakávajú góly a tým aj body pre naše mužstvo.

Máš poriadne nabitý program hrávaš na striedavý štart aj za Trnavu v sobotu a nedeľu za naše mužstvo. Je veľký rozdiel teda medzi hokejom v sobotu a nedeľu. Aj v Trnave však dávaš góly. (5gólov+10asistencií)

V Trnave hrám za 8.ŠHT a tam je množstvo aj deviatakov. A je problém sa tam presadiť, mám tam väčší rešpekt pri hre aj kvôli starším a väčším obrancom.

Aby toho nebolo málo hrávaš aj extraligu v  hokejbale za Gajary a v spojení s hokejom, kde odohrávaš množstvo minút a tak sa musí zákonite ozvať aj únava.

Ja už to tak ani nevnímam a nie je deň, aby ma niekde niečo nebolelo. Už som si na to zvykol.

Na moment sa vrátim k  hokejbalu. V čom si myslíš, že pre tvoj hokej taký užitočný a má podiel na tvojich úspechoch?

Určite mi pomáha hlavne v rýchlosti a veľmi sa tam nabeháme. Nie je možné tam stáť a treba byť stále v pohybe. Tam sa nedá odrážať ako pri korčuľovaní v hokeji.

Dávaš skutočne enormne veľa gólov a neviem či prezradíš svoj recept na to ako gól dosiahnuť. Snažíš sa sledovať brankára alebo už vieš dopredu kam to dáš.

Neviem to presne povedať a vždy pozerám samozrejme na brankára a okolo seba, či mám čas niečo vymýšľať alebo nie. Keď je brankár vzadu tak strieľam a keď je vpredu tak sa snažím zakončiť technicky.

Je poznať za tie roky čo ťa vidím z hladiska, že mimoriadne zle znášaš prehry a snažíš sa neprehrávať. Je to pre tvoju výkonnosť dôležité a ovplyvňuje ťa to v zápase.

Je to pravda a preto sa snažím svojím výkonom v zápase sa prehrám radšej vyhýbať.

Máš veľa skúseností z rôznych kempov u nás aj trebárs v Kanade z minulých rokov. Sú tieto akcie pre teba dôležité a naučili ťa aj oni byť lepším hokejistom.

Určitý podiel na tom môže byť, ale ja do zápasu nejdem s tým cieľom dať trebárs osem gólov. Pre mňa je najdôležitejšie vyhrať v zápase.

Je jasné, že máš v mužstvách ktorých nastupuješ obľubených spoluhráčov. Ak by bola taká možnosť , s kým by si rád hral v útoku ?

Ja by som rád hral v starších s  Adamom Pavelkom a  Martinom Hercogom, ale tí tam majú v  útoku teraz Adama Barana a  tak sa to nedá. V mladších sa mi dobre hrá s  Martinom Gergelom. On vie dobre vyhodnotiť hernú situáciu a dokáže dobre nahrať.

Aj keď si len siedmak, tak už dlho hráš hokej. Pamätáš si na svoje začiatky. Kto určoval tvoj vývoj v hokeji a ktorí tréneri majú podiel na tvojom hokeji.

Hokej hrám už od štyroch rokov a v začiatkoch pri tréningoch to bol P.Klečko, J.Krišák, A.Miklík a aj B.Záhumenský. Sú to všetko kvalitní tréneri a v tréneroch nie je žiadny problém.

Máš ešte nejaký ďalší šport v ktorom si dobrý alebo je to len hokej.

Hral som aj futbal, ale to len cez leto. Hokej je pre mňa priorita a nebral by som iný šport. Hrám však hokejbal, inline-hokej, florbal ,tenis a rád mám aj billiard.

Navštevuješ ako divák aj zápasy Dukly Senica a určite sleduješ hru hráčov aj v NHL. Od koho čerpáš skúsenosti pre hru.

V  Senici je najlepší Martin Kalináč a vo svetovom meradle Tomáš Tatár.

Čo by si chcel dosiahnuť v hokeji. Máš už nejaký vysnený cieľ?

Keď som bol mladší tak som možno myslel aj na NHL. Tento cieľ mám aj teraz, ale nezdá sa mi príliš reálny a len málo hráčov sa tam dostane. Dobrá je trebárs aj česká liga a aj tam by nebolo zlé sa dostať.

Vďaka za rozhovor a veľa šťastia v  dosiahnutí svojích cieľov

8.12.2014. – Senica

autor rozhovoru : Jaroslav Šustek

Dnes v pravidelnej rubrike „Predstavujeme hráčov HK91 Senica“ pokračujeme v rozhovore s kapitánom mužstva dorastu a tým je Miroslav Kollár (20.3.1997). Aj keď nefiguruje medzi lídrov štatistík je pre mužstvo nepostrádateľným článkom. Odvedie v zápasoch mnoho neviditeľnej práce na ľade. Je vzorom odhodľania a bojovnosti v hre.

Tak trochu typicky sa pristavím pri začiatkoch tvojej kariére hokejistu. Máš dobré športové predispozície v rodine. Veď tvoj otec patril k  najlepším futbalistom v Senici a to hlavne v  žiakoch a dorasteneckom veku. Jeho konštruktívna hra robila mnohým obranám po Slovensku veľké problémy. A aj tvoj dedo bol futbalistom v senickom drese na poste brankára. Dá sa pri takejto konštalácií hviezd vôbec dostať k hokeju ako konkurenta v podobe futbalu. Netlačili ťa prilíš rodičia samozrejme do futbalu.

Nie vôbec ma nikto nikam netlačil a ani do nejakého iného kontrétneho športu. Vždy som sa rozhodoval sám a vybral som si z  vlastnej vôle hokej.

Ono dosť často rozhodujú o tom kam sa pohneme relatívne maličkosti a stačí určitý impulz. V akom veku prišiel ten okamih u teba.

Začal som hrať hokej už v troch rokoch. Raz prišiel do škôlky tréner p.Plott a hovoril, že potrebuje do mužstva nových hráčov. A tak som prišiel s rodičmi ráno na prvý tréning a odvtedy tam som.

Dá sa asi povedať, že vtedy bola väčšia hráčska základňa a určite v tvojom veku tam muselo byť veľa hráčov okrem teba.

Bolo nás tam vtedy skutočne dosť . Boli sme rozdelení do piatich skupín a venovalo sa nám veľa trénerov. Ako však čas išiel sa tí hráči akosi rozpŕchli mimo klub a aj do Skalice niektorí z nich odišli.

Veľa klubov bojuje z úbytkom hráčov a aj náš klub s týmto faktorom bojuje. V čom si myslíš, že to je. Hlavne prechodu do dorastu zo žiackych kategórií sa to veľa prejavuje. Je tam príliš veľká obava z toho, že sa tam hrá viac do tela a je tam z tvojho pohľadu o toľko tvrdšia hra.

Mnoho hráčov to nechalo hlavne z  časových dôvodov alebo aj kvôli škole. Ja si nemyslím, že by sa v 1.liga dorastu hralo nejako tvrdšie ako u žiakov. Len málo súperov má fyzicky vyspelejších hráčov a to je skôr veľmi ojedinelé nejaké tvrdšie kontakty.

Máš skúsenosti aj z pôsobenia v extralige dorastu a môžeš porovnávať tieto súťaže z hľadiska výkonnosti. Niekedy sa 1.liga príliš podceňuje, že má o veľa slabšiu úroveň.

Ja si myslím, že nejaký zásadný rozdiel v tom nie je. Je to o zvyku  a dá sa povedať, že po pár zápasoch sa hráč prispôsobí podmienkam alebo súperom v  mužstve. Hráči z  extraligy majú podobnú úroveň ako tí z  prvej ligy.

Je nepochybné, že máš v mužstve dôležitú funkciu a tráviš na ľade skutočne dlhý čas. Hráš v podstate naviac aj oslabenia a aj presilovky. A ako stredný útočník si dôležitý článok všetkého dôležitého čo sa na ľade udeje. Necítiš na seba v zápase príliš veľký tlak alebo únavu v zápase.

Už som si na svoju úlohu v  mužstve zvykol a je to pre mňa už také prirodzené. Mrzí ma, že dávame tento rok tak málo gólov a to je pre mužstvo také ubíjajúce.

Nikdy si nepatril medzi hráčov, ktorí mali nejaké top štatistiky v kanadskom bodovaní. A skôr pre mužstvo robíš takpovediac „čiernu prácu“. Stačí ti to byť v tieni tých najlepších strelcov v mužstve. Aj keď strielaš na bránu často tak aj tak je cítiť, že nie si strelcom.

Mňa to samozrejme štve, že nedávam góly a šancí mám dosť. Keď ich zahodím ja alebo niekto iní tak nás to svojím spôsobom demoralizuje celé mužstvo.Ja som bol predtým obranca a vždy som šance skôr pripravoval a to mi zostalo.

Treba zdôrazniť,že nemáte túto sezónu príliš široký káder. V mužstve je veľa mladých hráčov (deviatakov) a je určite zaväzujúce byť pre nich akýmsi vzorom od koho by sa mali učiť. Ako vlastne zapadli do mužstva nováčikovia-mladíci v doraste.

Snažia sa ako sa dá a nič iné ani nezostáva. Starších hráčov je málo a mladí dostávajú veľa priestoru. Učia sa aj na chybách a v  budúcnosti to bude na nich.

Aj vzhľadom k veku mužstva nebolo príliš možné mať príliš veľké očakávania z tejto sezóny.Si s prebiehajúcou sezónou spokojný aj čo sa týka umiestnenia v tabuľke. Určite by ste mohli nabrané skúsenosti zúročiť v budúcej sezóne viac.

Je to tak a tento rok berieme ako prípravu na budúcu sezónu, kde by sme mohli dosiahnuť lepšie výsledky so skúsenosťami čo sme už pozbierali.

Dosť často v zápase vyhrávate aj na počet striel, ale aj tak sa výsledný efekt sa stráca v nevyužitých príležitostiach.

Podceňujeme prístup k  streleckým pokusom a to či v  tréningu alebo zápase. Chýbajú nám v  mužstve nejakí stabilní strelci, ktorí by potiahli v  rozhodujúcich chviľach.

Akú školu vlastne navštevuješ popri tvojom pôsobení pri hokeji. Máš vôbec čas na niečo iné okrem školy a hokeja.

Navštevujem 2.ročník Obchodnej Akadémie v Senici. Na nejaké iné záujmy okrem hokeja mi už nezostáva čas.  

Sleduješ celkom iste aj svoje hokejové vzory. Komu by si sa chcel hokejovo priblížiť.

V  Senici sa mi najviac pozdáva hra Ľubomíra Vaškoviča a v  globálnom meradle je to Pavel Dacjuk ten dáva aj veľa gólov.

Čo sa týka tvojích plánov do budúcnosti. Chcel by si sa stať hokejovým profesionálom.

Keby som mal v budúcnosti nejakú príležitosť, tak by som sa chcel živiť hokejom. 

Veľa šťastia a vďaka za rozhovor

22.1.2014 – Senica

autor rozhovoru : Jaroslav Šustek