V dnešnom dieli pravidelnej rubriky „Predstavujeme hráčov HK91 Senica“ sa budeme venovať hráčovi starších i mladších žiakov a tým je Martin Gergel (15.8.2001). Žiak osemročného gymnázia v Senici a kľúčový hráč v oboch mužstvách žiakov. Je mimoriadne skromný a jeho hra je spoľahlivá vo všetkých úlohách, ktoré od neho situácia vyžaduje. Má predpoklady stať sa veľmi dobrým hokejistom. Jeho bilancia za 4 sezóny je v 104 zápasoch (92g.+123as.) a celkove dosiahol 215 bodov.
Dnešný rozhovor začneme viac menej očakávane otázkou na tvoje hokejové začiatky a máš ich ešte v pamäti.
K hokeju som sa po prvý raz dostal vo veku päť rokov a bolo to už dávno.
Pri dnešnej ponuke športov si mal určite viac možností pôsobiť aj v iných športoch. Viem o tebe, že si hrával aj futbal mimo sezóny, aj keď je to len v malom meradle, za TJ Prietrž. Bolo sa ťažké rozhodovať aký šport zvíťazí u teba?
Hokej ma bavil vždy najviac a ostatné športy ako futbal alebo tenis beriem len ako doplnkové športy.
Za tie sezóny čo ťa poznám mám stále pocit, že patríš k najdôležitejších hráčov v mužstve a vytváraš podmienky k tomu, aby naše mužstvo víťazilo. Aj vďaka tebe mohli tvoji spoluhráči viac gólovo vyniknúť. Väčšinou máš skôr obranné úlohy. Netúžiš po tom byť viac vidieť v zápasových štatistikách ?
Je to určite tak a viac mám na starosti obranné činnosti aj keď som v útoku. Nikdy mi nešlo o to, dávať za každú cenu góly. Mám väčšiu radosť z toho, keď tú šancu môžem vypracovať a nahrať na gól. To je pre mňa najdôležitejšie.
Tento faktor je najviac vidieť, keď hráš za mladších žiakov. Tam sa mi zdá, že by si mohol mať o polovicu viac gólov, ale radšej posunieš puk mladším hráčom a to je dosť unikátne.
Ja som zvyknutý nahrávať a mňa to baví , keď vidím voľného hráča, radšej mu to nahrám.
Patríš medzi najvyťaženejších hráčov a odohráš množstvo minút aj v oslabeniach. Hrávate dosť často aj v menšom počte. Kde berieš sily na tak zložitú úlohu v mužstve? Tento rok síce nemáš tak skvelé štatistiky ako minulý rok, ale na tvojej hre to nie príliš badať a hráš štandardne na vysokej úrovni.
Je to fakt, ale je to len jedna z vecí. Hlavné je, že sa nám darí ako mužstvu a to je podstatné. Mužstvo aj kolektívne vzťahy v ňom sú veľmi dobré a rozumieme si spolu.
Tento rok je pre teba viac špecifický v tom, že hráš spolu s mladším bratom Jurajom a vytvárate tak vzácnu bratskú spoluprácu. Je to pre teba asi aj trošku náročnejšie a musíš mu vždy podať pomocnú ruku v zápase.
Sem tam mu musím povedať, čo treba urobiť pre lepšiu úroveň jeho hry. S ním sa mi hrá veľmi dobre a len občas mu radím. Aj on veľmi dobre korčuľuje a nahrať vie tiež na úrovni.
Zdá sa mi, že máš veľmi dobre zvládnutú techniku korčuľovania a tvoj pohyb na klzisku sa mi zdá oproti väčšine hráčov až neuveriteľne nenásilný a technicky dokonalý. Ako si sa k tomu dopracoval? Je to v zápasovej praxi, tréningoch alebo účasti na kempoch?
Je to hlavne tým, že keď som začínal tak tri, štyri roky som si poriadne nacvičil tie základné cvičenia a to mi vlastne veľmi pomohlo v tom, aby som teraz tak dobre korčuľoval. Veľkú zásluhu na tom má aj pán tréner Klečko, ktorého skvelé tréningy mi tiež veľmi pomohli.
Si určite najuniverzálnejší hráč v mužstve a si schopný hrať na akomkoľvek poste. Nemáš problém hrať aj celý zápas v obrane.
Ja som zvyknutý na túto úlohu v mužstve a kde ma tréner pošle, tam hrám.
Dosť často sa stáva, že verejná mienka o hráčovi sa odvíja od toho, koľko má bodov v štatistikách a hráči, ktorí sú dôležitou súčasťou tímu zostávajú v tieni „hviezd“. Nechcel by si mať v mužstve väčší rešpekt?
Som spokojný so svojím postavením v mužstve. Sme stále dobrá partia. Minulý rok som získal veľa bodov. Najlepšie sa mi hralo s Adamom Pavelkom a hrali sme spolu celú sezónu. Veľmi dobre sa kombinuje aj s Martinom Hercogom, Braňom Kotvanom alebo Líviou Kúbekovou. Minulá sezóna bola pre nás celkom výnimočná a darilo sa nám všetkým pod vedením Jozefa Krišáka.
Podobne ako v minulom rozhovore s Braňom Kotvanom aj teba sa musím opýtať na tvoj pohľad na úroveň 2.ligy. Boli určité obavy, že to bude málo pre tak dobrých hráčov ako si ty v senickom mužstve.
Ja som si myslel, že to bude veľmi slabé. Postupom času ako tú súťaž hráme som si všimol, že aj v tejto súťaži sú kvalitní hráči. A oproti minulému roku sa už v starších žiakoch hrá dosť tvrdo a nie sme na tento spôsob hokeja ešte niekedy celkom pripravení.
Pozitívom dvoch spojených ročníkov – to je systém, ktorý sa hrá tento rok, je pre vás fakt, že môžete hrať so staršími v mužstve a čerpať od nich skúsenosti.
Už dlhšie sa naše ročníky stretávajú v zápasoch so staršími hráčmi a dáva nám to pre náš hokejový rast veľa. Nás všetkých to núti priblížiť sa ich úrovni a musíme hrať na sto percent.
Nemožno prehliadnuť ani tvoju silnú podporu v hľadisku na zápasoch. Máš celkom určite najväčšiu fanúškovskú základňu v podobe tvojej rodiny na zápasoch. Je to určite dobrý pocit pre teba ako hráča, keď ťa chodí podporovať aj viac generácií tvojej rodiny. Je to potom pre teba aj viac zaväzujúce vo výkone?
Som veľmi rád, že sa chodia všetci pozerať – rodičia alebo starí rodičia a aj vzdialenejšia rodina. Ale asi najviac mi pomáha a podporuje ma môj dedo, ktorý so mnou chodí aj na zápasy, keď hráme vonku alebo ideme na turnaj.
Sleduješ aj iné hokejové mužstvá alebo navštevuješ zápasy Dukly Senica. Od koho hľadáš inšpiráciu v hre?
Najlepšie sa pozerá v senickom drese na Martina Kalináča. Aj keď je malý, má veľmi dobrý pohyb a dobre kombinuje. Z obrancov sa najlepšie pozeralo na seničana Eda Šedivého, ale ten hrá teraz v Piešťanoch. V NHL sa mi odjakživa najviac páči hra S.Crosbyho z Pittsburghu. On je kompletný hráč vo všetkom a taktiež sa mi páči J.Toews z Chicaga. Zo slovenských hráčov by to bol Martin Réway, hrajúci v Sparte Praha, ktorý má skvelé prihrávky.
Si žiakom osemročného gymnázia v Senici a tak to máš v škole trochu náročnejšie ako na bežnej základnej škole. Máš pri hokeji dostatok času na školu a dá sa to zvládnuť?
Keď sa snažím, tak sa to dá zvládnuť v pohode. Tá škola nie je ťažšia, len učenia je viac a rýchlejšie sa tam preberá učivo. Chodia tam aj viacerí hráči z nášho mužstva a nie je tam problém.
Ešte by som sa chcel opýtať na tvoje plány do budúcnosti. Máš už predstavu, kam sa bude uberať tvoja cesta?
Je to pre mňa ťažká otázka, ale určite by som chcel s hokejom pokračovať a uvidíme, ako sa mi bude dariť v nasledujúcich sezónach.
vďaka za rohovor a veľa šťastia
25.2.2015. – Senica
autor rozhovoru : Jaroslav Šustek