AKÉ JE BYŤ TRÉNEROM A RIADITEĽOM MLÁDEŽNICKÉHO HOKEJA V SENICI ?
Aj dnes sa pokúsime byť bližšie hokejistom zo Senice a tak ako určité pokračovanie našej pravidelnej rubriky „Predstavujeme hráčov a členov HK91 SENICA“ dáme dnes slovo a priestor tomu najpovolanejšiemu v klube HK91 SENICA. Mnohí ľudia v SENICI možno ani nevedia ak príliš po tom nepátrajú a berú na vedomie len existenciu hokeja dospelých t.j. Dukly Senica a neriešia mládežnícke kategórie. A tak ako pripomenutie, že hokejová mládež v Senici je tu a funguje aj keď sa borí s mnohými problémami stále sa jej darí produkovať kvalitných hráčov. Mnohí z hráčov sú dokonca v dobrých ligách, súťažiach a pôsobia aj v reprezentačných výberoch. Na margo predchádzajúcich riadkov sme teda požiadali o rozhovor Mgr. Lukáša Hlavenku.
Ste pomerne mladý tréner (36) a tiež ste hrával v Senici, ale určite by mnohých zaujímalo ako ste sa dostal k hokeju ?
Pochádzam zo Šaštína a k hokeju ma priviedol otec. Hokej som začal hrať v Senici v mladších žiakoch a potom som hral v starších žiakoch a doraste v Skalici. V dobe štúdií som hrával za dorast a juniorku v Nitre. Mal som problémy s kolenami a tak som musel v juniorke viac menej skončiť hráčsku kariéru už veľmi skoro.
Od hráča k samotnému trénovaniu býva dosť zložitá cesta a veľa hráčov odmieta sa vydať na túto strastiplnú a zodpovednú cestu. Kde sa zrodila u Vás myšlienka dať sa na dráhu trénera ?
Po ukončení hráčskej kariéry som chcel zostať pri hokeji a tak som začal študovať Fakultu telesnej výchovy a športu so zameraním na ľadový hokej, trénerstvo. Po ukončení štúdia som začínal v Senici, kde som trénoval športové hokejové triedy starších žiakov. Potom som trénoval v Skalici dorast, kde sme vyhrali pod mojím vedením extraligu v roku 2006/2007. Svoju trénerskú dráhu som pokračoval ďalej aj u dorastu v Senici to bola sezóna 2010/2011 vtedy sme hrali 1.ligu a hneď v tej prvej sezóne sme postúpili do extraligy dorastu. Odvtedy som trénerom v Senici až do dnešných dní.
Tréningovými metódami sa dá dosiahnuť, aby sa fyzická kondícia hráča posúvala k lepším výkonom. Všetci tréneri používate rovnaké vedomosti a v podstate máte schválené smernice na tréningový proces zo SZĽH. Aj tak však sú značné rozdiely medzi dobrým a zlým trénerom. Tobôž, keď treba sledovať všetky nové trendy a nedá sa vychádzať zo starých metodík.
Jedna vec je teoretické vzdelanie čo naštuduje každý tréner z kníh, ale aj tak musíte prispôsobiť svoj tréningový proces podľa toho aký máte hráčsky materiál. To čo platilo a bolo účinné minulý rok už túto sezónu nemusí fungovať. Tréningový proces musí byť ušitý na mieru pohybových schopností chlapcov.
V samej podstate ste aj z hokejového zväzu kontrolovaní a musíte dodržiavať určité osnovy tréningovej práce. Tréningové jednotky vychádzajú zo zabehaných pravidiel, ktoré sa rokmi osvedčili. Nie je to skôr na škodu hokejovému rozvoju a kreativite pri trénovaní.
Máme danú len základnú osnovu, kde je určené koľko mužstvo má byť na ľade, suchu alebo v posilňovni. Sú doporučené objemy pre jednotlivé činnosti. Náplň práce si však určujeme sami, či už intenzitu alebo opakovanie podľa potrieb a počtu hráčov na ľade. Treba sledovať moderný hokej a trendy vo svete, lebo čo platilo pred 10 rokmi dnes už neplatí.
V čom sa pozná skutočná kvalita trénera ?
Veľmi ťažko sa dá na to odpovedať. Dobrého trénera nemusia zdobiť ani oslnivé výsledky a môže mať dosť často len šťastie na dobrých hráčov v mužstve. Dôležitým faktorom je aj to, či ste trénerom u dospelých alebo u mládeže. U dospelých sa viac kladie dôraz na výsledky a zatiaľ čo u mládeže sa dá pracovať konceptnejšie a s dlhším horizontom práce. Myslím si, že vždy záleží od osobnosti a prístupu k hráčom. Páčila sa mi práca nebohého Ivana Hlinku, ktorý si vedel nájsť cestu k hráčom a mal veľký rešpekt v hokejovom hnutí.
Každý tréner má svoje priority a na čo predovšetkým kladiete dôraz pri svojej vlastne pedagogickej práci. Zvlášť, keď máte v mužstve chlapcov v tzv. „pubertálnom“ období. Tu sa vytvárajú ich životné ciele a tak je mimoriadne dôležité na nich správne vplývať.
Hlavnú úlohu pri tomto hrá sila kolektívu aký máte v šatni. Musíte byť v určitých chvíľach aj kamarát, ale má to svoju mieru a sú chvíle, keď treba zvýšiť hlas. To sa týka hlavne pri dodržaní disciplíny, dochádzky na tréningy alebo úloh v samotnom zápase.
Okrem trénovania tretí rok pôsobíte aj na funkcionárskom poli v úlohe riaditeľa klubu a s tým sú spojené ďalšie úlohy. Senica je pomerne malé mesto v republikovom hokejovej mape a jej hráčske základňa nemôže byť nikdy príliš veľká. Naviac je tu skutočne veľká „futbalová“ konkurencia, ktorá prilákala podmienkami veľa detí hlavne k futbalu. Ako vnímate toto skutočné silné konkurenčné prostredie a sú tu aj ďalšie športy. Je ťažké v dnešnom čase dostať deti k hokeju a darí sa Vám to k svojej spokojnosti.
Druhým rokom sa v klube ešte viac venujeme senickým škôlkam, ktoré sa pravidelne striedajú na ZŠ a organizujeme korčuliarske kurzy už od malička. Toto všetko prebieha čisto v réžií nášho klubu. Myslím, že to má význam pre rozvoj detí. V dnešnej „počítačovej dobe“ je skutočne náročne bojovať s týmto fenoménom. Máme aj v meste veľa športovísk, ale sú málo využívané aj kvôli pohodlnosti rodičov a detí.
Členská základňa v našom klube je teraz v nejakom počte a za posledné roky prechádza určitým vývojom. Myslíte, že prinášate dostatočný impulz pre napredovanie. Bohužiaľ nebolo ani tento rok dostatok hráčov na vytvorenie juniorského tímu. Čo má asi neblahí účinok aj na mužstvo dospelých Dukly Senica. Je do budúcna možnosť naplnenia všetkých vekových kategórií v mužstvách.
Stále bojujeme z nedostatkom hráčov a nemáme už ani športové hokejové triedy, ktoré boli v minulosti hráčskou základňou. Ak by sa podarilo zväčšiť objem hráčov, znovu by sme tieto triedy obnovili. Dobre naštartovanú máme „Predprípravku“ a „Prípravku 3-4. ročník“ tam hráme Orange Mini-Ligu. Na základe vypracovania projektu dostávame dotáciu na hokejový výstroj od mesta SENICA a snažíme sa pomôcť rodičom tým, že požičiame deťom výstroj. A v skúšobnej dobe troch mesiacov nemusia platiť členské poplatky. Čo sa týka juniorky, tá už v budúcom roku bude ročníkovo dostatočne zastúpená a tak bude v budúcom ročníku štartovať v 1.lige.
Nie je možné obísť ani ekonomickú situáciu v klube a určite sa prejavuje na každodennom chode klubu. Hráči musia platiť mesačné poplatky, aby klub mohol nejako existovať. V dnešnej dobe to môže byť pre rodičov dosť stresujúce pri všetkých možných poplatkoch prispievať na hokej. Je možnosť, že by sa odbremenila táto finančná záťaž z pliec rodičov a akou formou by sa to dalo urobiť?
Mesto Senica je najdôležitejším našim partnerom, lebo nám poskytuje bezplatne ľad na štadióne. Ďalej nám na základe vypracovaného projektu prispieva počas roka ak to schvália na zastupiteľstve na hokejovú výstroj, pomôcky alebo dopravu. Jednu tretinu našich finančných prostriedkov nám hradia rodičia. Dotácia zo SZĽH tvorí 5-10 percent a okolo 10 percent tvoria „2% z daní“ . Zostatok musíme zohnať prostredníctvom sponzorov. Touto cestou ďakujeme všetkým tým firmám čo prispievajú nášmu klubu sponzoringom na činnosť. Konkrétne to sú v tejto sezóne : Mesto SENICA, JOKO JP-s.r.o., NAD Ress, DLL servis, Rieker, MedMarko.
Máte skúsenosti či už hráčske alebo trénerské aj z iných mužstiev. Môžete teda porovnávať podmienky pre hokej v meste . Ako si v tomto porovnaní stojí senický hokej.
Senica vytvára ideálne podmienky pre hokej. Deti dostanú kompletnú výstroj či už novú alebo zánovnú. Máme atletickú dráhu, posilňovňu, telocvičňu, ľadovú plochu a majú zabezpečenú dopravu. Jedinou povinnosťou detí je chodiť na tréningy a zaplatiť mesačný členský poplatok výška je podľa vekovej kategórie. Najideálnejšie pre klub by bolo, ak by mesto dokázalo zabezpečiť dopravu na zápasy a prispelo by nášmu klubu do takej miery, aby nemuseli rodičia platiť poplatky alebo by platili len symbolický členský poplatok. Takýmto modelom fungujú v niektorých mestách na Slovensku. Jediná možná šanca pre hokej a nielen ten do budúcnosti je taký, že mestské samosprávy zastrešia celý šport ako celok.
Aj pri všetkých tých problémoch čo hokej v Senici sprevádzajú sa darí klubu HK91 Senica vychovávať úspešných hokejistov, ktorí reprezentujú s dvojkrížom na hrudi Slovensko na medzinárodnej scéne. Mohli by ste menovať hráčov, ktorí robia dobré meno klubu.
Radosť nám z poslednej doby robí Angelika Zálešáková, ktorá prešla cez výbery dievčat kategórie U-15 , U-18 a teraz už je v A-mužstve žien Slovenska. V širšom kádri U-18 je aj Lívia Kúbeková. Ondrej Šišolák je v U-17 a je na hosťovaní v Sparte Praha. V kádri U-15 je Adam Pavelka a Martin Hercog. Eduard Šedivý je v A-mužstve Slovenska a tiež prešiel projektom „Orange-20“ a dnes nastupuje v drese Košíc. A tak by sa dalo pokračovať samozrejme ďalej.
Na záver dnešného rozhovoru teda musí zaznieť asi najzásadnejšia otázka do budúcnosti. Ako chcete v Senici do budúcna pritiahnuť deti k hokeju ?
Verím, že naša každodenná práca v klube HK91 Senica prinesie svoje ovocie. Snažíme sa o to, aby sa deti už od predškolského a potom aj v školskom veku bližšie zoznámili s hokejom a tým, že majú tréningy 3 krát za týždeň získajú k športovaniu a hokeju bližší vzťah. Zároveň týmto využívam tento priestor na pozvanie na našu veľkú hokejovú akciu. Hokejový klub HK91 SENICA v spolupráci so SZĽH a projektom „Deti na hokej“ poriada v nedeľu 31.1.2016. o 14.00 hod. na ZŠ v Senici veľký hokejový nábor pre deti vo veku 5-10 rokov. Ako hosť programu a srdcia detí poteší svojou návštevou vĺčik GOOOLY známy s hokejových prenosov. Všetky deti a ich rodičov radi v na tejto akcií uvidíme.
26.1.2016. – Senica
Autor rozhovoru : Jaroslav Šustek